11. Základní metody tvorby kvantových algoritmů a kvantové automaty, resp. kvantová teorie informace
Kvantový stav je vyjadrený ako stĺpcový vektor v n-rozmernon Hilbertovskom priestore, v pripade qubitu (quantum bit) sa jedná o 2-rozmerný vektor. Na zápis sa používa bra-ket notácia:
ket-vektor:
a
bra-vektor: , kde značí complexne konjungované číslo (zmení sa znamienko komplexnej časti čísla, ak ju má)
Prechod zo stavu do stavu, : a jeho pravdepodobnosť je daná:
Dva stavy sú ortogonálne ak , takéto dva stavy sú takisto perfektne fyzikálne odlíšitelné, t.j. existuje merianie na základe ktorého vieme jednoznačne povedať v akom stave sa častica nachádzala.
Qubit - je vektor v dvojrozmernom hilbertovskom priestore ()
standardna baza v - =
dualna baza v - =
priklad: kvantovy stav , kde musí byť splnené , je stav, ktorý po meraní zkolabuje do stavu s pravdepodobnostou a do stavu s pravdepodobnostou
2-qubit register je potom definovany ako kvantovy stav 2 qubitov, t.j. vektor v , , kde su vektory standartnej baze, t.j. , n-qubitove regitre su definovane obdobne
Pocitanie na kvantovy bitoch je potom vyjadrene ako nasobenie vektoru vyjadrujuceho kvantovy register unitarnou maticou - pozri https://en.wikipedia.org/wiki/Unitary_matrix. Unitarnost je vyzadovana pretoze zachovava sucet druhych mocnin vektoru rovny jednej.
Zakladne kvantove operacie:
Meranie stavu qubitu(ov) zavisi na baze v akej meriame, napr. ak meriame v dualnej baze dostavame s pravdepodobnostou 1/2 a s pravdepodobnostou 1/2, ak meriame v standardnej baze, dostavme s pravdepodobnostou 1. Vseobecne sa v dualnej baze rovna
Vypracoval Miroslav Stuhl, 207551. Vypracovanie nie je kompletne, chce to doplnit popis k jednotlivym algoritmom, no uz som to nestihal, kazdopadne dobre vysvetlenie je vzdy na wikipedii. Casom zkusim doplnit aspon k dvom ci trom cosi. Co sa tyka zvysku, snazil som sa to zostrucnit a zjednodusit co najviac, no pre ludi co nemali predmet s prof. Gruskom to asi velmi uzitocne nebude. Ak chcete po mne osvetlit/doplnit nieco viac, napiste.