asi najcastejsie pouzivany model pre navrh distribuovanych algoritmov (aspon na FI)
nezavisle uzly (model sa da uvazovat ako graf, kde hrany urcuju komunikacne kanaly)
asynchronna, ale spolahliva komunikacia (bez straty – sprava pride, ale nie je zarucene kedy)
dolezita je aj topologia (komunikacny graf) siete, pre ktoru sa navrhuje algoritmus
procesy maju svoj wakeup a terminaciu
formalne cez prechodove systemy
zvacsa je najdolezitejsie urcit komunikacnu zlozitost (pocet poslanych sprav) v zavislosti od poctu procesorov
sietovy model sa dalej deli podla viacerych kriterii
ma nahodny generator?
dokaze merat cas?
ma ocislovane hrany (vie s kym komunikuje?)?
existuje veduci uzol (sef)?
ma kazdy uzol unikatny identifikator?
vo vseobecnosti ma uzol pristup len ku komunikacnym kanalom (nemusi vediet, kto je na druhej strane kanalu)
kazdy uzol dostane nahranu uplne rovnaku verziu algoritmu (s moznou vynimkou identifikatora, ale ten byt nemusi)
kazdy uzol vie, ktorym komunikacnym kanalom mu sprava prisla a moze dany kanal identifikovat s odosielatelom spravy
komunikacne kanaly (hrany) nemusia byt obojsmerne