AP2, IN2 Elementární kombinatorika

(variace, kombinace a permutace)

Vypracovanie

Variácie

Nech S je konečná množina. Variácie definujeme ako usporiadané (t.j záleží na poradí prvkov) výbery prvkov množiny S. Rozlišujeme ich podľa toho, či sa prvky z S v týchto výberoch môžu alebo nemôžu opakovať.

Variácie

Počet variácií k-tej triedy z n prvkov je:
  • bez opakovania V_{k}(n) = \frac{n!}{(n-k)!}
  • s opakovaním n^{k}

Variácie s opakovaním k-tej triedy z n prvkov jsou uspořádané k-tice vybrané z n prvků. Môžeme je chápať aj ako množinu všetkých zobrazení k-prvkovej množiny X (X je ľubovoľná množina obsahujúca k prvkov) do n-prvkovej množiny S. Variácie bez opakovania sú teda všetky prosté zobrazenia X \rightarrow S.

Variácie bez opakovania

Zadanie: Na turnaj nastúpilo 16 mužstiev. Koľko je možností obsadenia prvých 3 priečok?
Riešenie: Záleží na poradí mužstiev, ide teda o variácie 3. triedy zo 16 prvkov: V_{3}(16) = \frac{16!}{(16-3)!} = 16\cdot 15\cdot 14

Variácie s opakovaním

Zadanie: Koľkými spôsobmi môžeme zakódovať zámok na bicykel, ak je kód trojmiestny?
Riešenie: Prvé číslo môžeme vyberať z číslic 0, 1, …, 9, druhé a tretie tak isto. Takže variácie 3-tej triedy z 10 prvkov a môžu sa opakovať: V'_{3}(10) = 10^{3} = 1000

Permutácie

Permutácia n prvkov je skupina všetkých n prvkov, ktoré sú usporiadané v nějakém fixním poradí, tzn. výber prvkov závisí na poradí. Je to vlastně speciální případ variace bez opakování n-té třídy z n prvků. Rozlišujeme permutácie bez opakovania a s opakovaním. Permutáciu môžeme chápať aj ako bijektívne zobrazenie S \rightarrow S (S je konečná množina).

Permutácie bez opakování

Počet všetkých permutácií n prvkovej množiny vypočítame:
  • ak sa prvky v množine neopakujú:

P(n) = V_{n}(n) = \frac{n!}{(n-n)!} = n! (permutácie n prvkovej množiny bez opakovania sú vlastne variácie n-tej triedy z n prvkov)

Príklad na permutácie bez opakovania

Zadanie: Koľkými spôsobmi sa dajú postaviť do rady 4 Angličani, 5 Francúzi a 3 Turci, ak osoby tej istej národnosti musia stáť vedľa seba?
Riešenie: Máme 3 skupiny (počet permutácií skupín - 3!) a v rámci každej skupiny chceme rôzne zoradiť ľudí tej istej národnosti - permutácie bez opakovania:
3! \cdot 4! \cdot 5! \cdot 3!

Permutace s opakováním

Pokud se prvky ve výběru mohou opakovat, pak počet permutací s opakováním je určen jako
P(n_1,n_2,...,n_k) = \frac{(n_1+n_2+...+n_k)!}{n_1!\cdot n_2!\cdot ... \cdot n_k!} = \frac{n!}{n_1!\cdot n_2!\cdot ... \cdot n_k!} – přičemž mezi vybranými prvky je k skupin, které mají postupně n_{1},n_{2},...,n_{k} stejných prvků. Musí přitom platit n = \sum_{i=1}^{k} n_{i}. 1)

Príklad na permutácie s opakovaním

Zadanie: Určte počet všetkých anagramov, ktoré sa dajú zostaviť z písmen slova ABRAKADABRA.
Riešenie: Jedná sa o permutácie s opakovaním, pretože niektoré písmená sa vyskytujú v slove viac ako 1x. Písmeno A sa vyskytuje 5x, R 2x, K 1x, B 2x, D 1x, výsledný počet anagramov teda je:
\frac{(5+2+1+2+1)!}{5! \cdot 2! \cdot 1! \cdot 2! \cdot 1!}

Grupa permutácií

Grupa permutácií

Nech X je množina. Ak množinu všetkých permutácií na množině X označíme S(X) a \circ operáciu skladania zobrazenia, (S(X),\circ) je nekomutatívna grupa.
Neformálny dôkaz: \circ je operácia na S(X), je asociatívna, neutrálny prvok je identická permutace a keďže permutácia je bijektívne zobrazenie, vždy existuje inverzný prvok (zobrazenie).

Permutácie môžeme zapísať rôznymi spôsobmi:

  • tabuľkou, kde v hornom riadku je vstupná hodnota funkcie a v dolnom riadku výsledná hodnota: f = \begin{pmatrix}1 & 2 & 3 & 4 & 5 & 6 \\ 
 3 & 1 & 5 & 2 & 4 &6\end{pmatrix}
  • ako zloženie cyklov a transpozíc (cyklov dĺžky 2): f = (1,3,5,4,2) = (1,3) \circ (3,5,4,2) = (1,3) \circ (3,5) \circ (5,4) \circ (4,2) (identickú permutáciu v rozklade neuvádzame)

Veta 1.1

Každá permutácia množiny \{1,...,n\}, kde n > 1 je súčin transpozíc. Identická permutace je súčin (i,j)\circ(i,j), kde i,j sú ľubovoľné navzájom rôzne prvky z \{1,...,n\}.

Vlastnosti permutácií

Permutácia je sudá (lichá), ak sa dá rozložiť na sudý (lichý) počet transpozíc. Permutácia uvedená vyššie je teda sudá. Rozklad na transpozície nie je určený jednoznačne (napr. permutácia (1,2,3) = (1,2)\circ(2,3), ale aj (1,2,3) = (1,3)\circ(1,2)), jednoznačne je určená len parita permutácie.

Parita p(f)=1 ak permutácia f je sudá, ak je permutácia f lichá, p(f)=-1.

Cyklus (r,r),\ r \in X nie? je transpozícia, pretože sa jedná o cyklus dĺžky 1. Pri určovaní parity sa teda nebere do úvahy. Z toho bezprostredne vyplýva, že identická permutace je sudá - dá sa rozložiť na 0 transpozícií. Vo všeobecnosti platí:
cyklus dĺžky n sa dá rozložiť na n-1 transpozíc

Každý prvok r \in X, pre ktorý platí f(r) = r,\ f \in S(X), se nazývá samodružným prvkom (v rozklade na transpozície ho neuvádzame, jedná sa o transpozíciu? (r,r)). Ak je každý prvok permutace samodružný, hovoríme o identickej permutácii.

Ak máme permutáciu f,\ f^{k} značí permutáciu, ktorá vznikne k-násobným zložením permutácie f, tj. \ f^1 = f, f^k = f \circ f^{k-1}.

Rád permutácie je nejmenšie prirodzené číslo k také, pre ktoré platí \ f^k = I, tj. po k zloženiach vznikne identická permutácia.

Inverzná permutácia

K permutácii
f = \begin{pmatrix}a_1 & a_2 & ... & a_n \\ 
 b_1 & b_2 & ... & b_n\end{pmatrix}

je možné vytvoriť inverznú permutáciu:

f^{-1} = \begin{pmatrix}b_1 & b_2 & ... & b_n \\ 
 a_1 & a_2 & ... & a_n\end{pmatrix}

Zložením permutácie f a k nej inverznej permutácii f-1 získame identickú permutáciu.

Skladanie permutací

Majme na množine X dve permutácie:

f_1 = \begin{pmatrix}a_1 & a_2 & ... & a_n \\ 
 b_1 & b_2 & ... & b_n\end{pmatrix}

f_2 = \begin{pmatrix}b_1 & b_2 & ... & b_n \\ 
 c_1 & c_2 & ... & c_n\end{pmatrix}

Zložením permutácií f_1, f_2 je permutácia

f = f_2 \circ f_1 = \begin{pmatrix}a_1 & a_2 & ... & a_n \\ 
 c_1 & c_2 & ... & c_n\end{pmatrix}

Operácia zloženia permutácií nie je komutatívna, ak má množina X aspoň 3 prvky.

Kombinácie

Nech S je konečná množina. Kombinácie sú neusporiadané výbery prvkov (t.j. nezáleží na ich poradí) množiny S. Opäť rozlišujeme kombinácie s opakovaním a bez opakovania. Každá kombinácia k-tej triedy bez opakování určuje k! variácií, preto môžeme vzorec na výpočet kombinácií odvodiť zo vzorcu na výpočet variácií.
Pro kombinace s opakováním se vzorec odvodí metodou přepážek a kuliček.

Kombinácie

Počet kombinácií k-tej triedy z n prvkov (k \leq n) sa rovná:
  • bez opakovania C_k(n) = {n \choose k} = \frac{n!}{(n-k)!\cdot k!}
  • s opakovaním C'_k(n) = {n+k-1 \choose k}

Čísla {n \choose k} sa nazývajú kombinačné čísla. Platia pre ne nasledujúce vzťahy:

  • {n \choose k} = {n \choose n-k}
  • \sum_{k=0}^n {n \choose k} = 2^n
  • {n+1 \choose k} = {n \choose k} + {n \choose k-1}
  • {n \choose 0} = 1
  • {n \choose n} = 1

Tretí vzťah súvisí s Pascalovým trojuholníkom, ktorý je geometrickou reprezentáciou binomických koeficientov:
Pascalov trojuholník V 2.riadku Pascalovho trojuholníka (číslujeme od 0) sú čísla {2 \choose 0},\ {2 \choose 1} a {2 \choose 2}, sčítaním {2 \choose 1} a{2 \choose 2} dostaneme číslo pod nimi {3 \choose 2} = 3. Pascalov trojuholník vyjadruje koeficienty v binomickom rozvoji podľa binomickej vety:

Binomická veta

Pre ľubovoľné x,y \in C a n \geq 0 platí:
(x+y)^n = \sum_{k=0}^n {n \choose k}\cdot x^{n-k}\cdot y^k

n-tý riadok v Pascalovom trojuholníku určuje koeficienty binomického rozvoja (x+y)^n, teda napr. pre n=3:
(x+y)^3 = x^3 + 3x^2 y + 3xy^2 + y^3

Príklad na kombinácie

Zadanie: Koľkými spôsobmi sa dajú vybrať z čísel 1, 2, 3,..,29, 30 tri čísla tak, aby ich súčet bol sudý?
Riešenie: Súčet 3 čísel je sudý, ak sčítancami sú 2 liché a jedno sudé alebo 3 sudé čísla. V uvedenej číselnej rade je 15 sudých a 15 lichých čísel. Výsledný počet teda je:
{15 \choose 2}\cdot {15 \choose 1} + {15 \choose 3}

Kombinácie s opakovaním

Zadanie: V cukrárni sa podávajú 4 druhy zákuskov :
venček, veterník, laskonky a doboška. Koľkými spôsobmi sa dá kúpit 7 zákuskov?
Riešenie: Kombinácie 7-mej triedy, vyberáme zo 4 prvkov, ktoré sa môžu opakovať: C'_7(4) = {4+7-1 \choose 7}

Kombinácie bez opakovania

Zadanie: Na vecierku sa stretne 5 priatelov. Každý si podá
ruku so všetkými ostatnými. Kolko bolo medzi týmito priateľmi podaní rúk?
Riešenie: 2-členné kombinácie z 5 prvkov bez opakovania: C_2(5) = {5 \choose 2} = \frac{5!}{(5-2)!\cdot 2!} = 10

Princípy použiteľné pri riešení kombinatorických úloh

Princíp súčtu

  • A = A_1 \cup A_2 \cup \ldots \cup A_k
  • používa sa tam, kde sa rôzne varianty spočítavajú, navzájom sa neovplyvňujú

Príklad na princíp súčtu

Zadanie: V triede je 30 žiakov. Koľko môžeme vytvoriť rôznych dvoj- alebo trojčlenných skupiniek?
Riešenie: Vypočítame, koľko môžeme vytvoriť dvojčlenných skupiniek (tých je {30 \choose 2}) a trojčlenných ({30 \choose 3}) a tieto čísla potom iba spočítame. Výsledok je {30 \choose 2} + {30 \choose 3}.

Princíp súčinu

  • A = A_1 \times A_2 \times \ldots \times A_k
  • používa sa tam, kde výsledok je súčin jednotlivých variánt, kde varianty spolu úzko súvisia
  • platí: |A| = |A_1| \cdot |A_2| \cdot \ldots \cdot |A_k|

Príklad na princíp súčinu

Zadanie: V triede je 30 žiakov, z toho 18 chlapcov a 12 dievčat. Koľko rôznych päťčlenných skupiniek takých, že 2 členovia skupinky budú chlapci a 3 dievčatá, môžeme vytvoriť?
Riešenie: Vyberáme 2 chlapcov z 18 (takže {18 \choose 2}) a 3 dievčatá z 12 ({12 \choose 3}). Avšak dvojčlenná skupinka chlapcov môže vytvoriť päťčlennú skupinku s ktoroukoľvek možnou trojčlennou skupinkou dievčat, takže tieto dva kombinačné výbery musíme vynásobiť. Výsledok teda bude {18 \choose 2} \times {12 \choose 3}.

Ak si nechcete pamätať alebo vymýšľať 2 nové príklady, posledný príklad na kombinácie v sebe spája princíp súčtu, aj princíp súčinu.

Princíp inklúzie a exklúzie

  • popisuje spôsob ako môžeme zistiť počet prvkov zjednotenia dvoch alebo viacerých množín

Príklad na princíp inklúzie a exklúzie

Zadanie: Množiny A, B, C s neprázdným spoločným prienikom Aký je počet prvkov zjednotenia množín A, B a C?
Riešenie: |A \cup B \cup C| = |A| + |B| + |C| - |A \cap B| - |B \cap C| - |A \cap C| + |A \cap B \cap C|

Všeobecný vzorec princípu inklúzie a exklúzie 2)

\left|\bigcup_{i=1}^n A_i\right|=\sum_{i=1}^n\left|A_i\right| 
-\sum_{i,j\,:\,i<j}\left|A_i\cap A_j\right|+\sum_{i,j,k\,:\,i< j< k}\left|A_i\cap A_j\cap A_k\right|-\ \cdots

\cdots\ +(-1)^{(n-1)} \left|A_1\cap\cdots\cap A_n\right| =\\ \sum_{k=1}^n\sum_{1\leq i_1<\ldots <i_k\leq n}(-1)^{k+1}|A_{i_1}\cap\cdots\cap A_{i_k}|

Predmety

  • FI:MB005 Základy matematiky (podzim 2005), Mgr. Ondřej Klíma, Ph.D.
  • FI:MB008 Algebra I (podzim 2006), doc. RNDr. Libor Polák, CSc.

Použitá literatúra

Vypracoval

Dušan Katona, ICQ: 426 081 873, snad do 30.5
hotovo: <99%>
môžete kluďne niečo doplniť alebo opraviť

Otázku si přečetl pan RNDr. Jan Bouda a rámcově prošel mimo části „Princípy použiteľné pri riešení kombinatorických úloh“, která byla dodána do otázky až po kontrole. Jeho podněty pro doplnění textu, opravy nesrovnalostí a odstranění matoucích či k otázce se nevztahujících textů byly do otázky zaneseny. Tato kontrola je jen rámcová, stále se může stát, že v otázce zůstala zapomenutá chybka či nesrovnalost, vyučující za toto nenese odpovědnost, berte tuto rámcovou kontrolu jako formu pomoci od vyučujících pro studenty.

Diskuze

, 2008/05/29 19:00

Do otazky som nezahrnul „Princip inkluze a exkluze“, lebo som to nepovazoval za nutne…Ak si myslite opak, dajte mi vediet, doplnim to. Myslite si, ze Pascalov trojuholnik a binomicku vetu je vhodne spomenut v tejto otazke?
Ak najdete nejake vhodnejsie priklady na variacie, permutacie alebo kombinacie, mozete ich sem pridat, pripadne nahradit stavajuce priklady.

, 2008/06/02 09:41

Asi bych doplnil, ze binomicka veta plati pro kazda komplexni cisla x,y a kazde prirozene cislo n…

, 2008/06/03 20:44

doplnene :)

, 2008/06/04 13:02

U rozkladu na transpozice f=(1,3,5,4,2)o(6,6) mame s kamosem za to, ze tam ma byt jen (6), nechapeme proc je tam (6,6).
A u prikladu vlastnosti permutaci (1,2,3) = (1,2)o(2,3), ale aj (1,2,3) = (1,3)o(1,2)← nema tu byt (3,1)o(1,2) ??

Nemate nekdo nejake vysvetleni?

, 2008/06/08 23:09

Podľa mňa tam nemá byť ani (6), pretože nižšie uvedená definícia hovorí, že 6 je samodružným prvkom a v rozklade na transpozície sa neuvádza. Teda i parita uvedenej permutácie by mala byť párna (sudá).

Opravte ma prosím ak sa mýlim.

, 2008/06/04 13:08

Neni nahodou identicka transpozice (i,i)?

, 2008/06/04 13:11

tak sorry..mas pravdu..nasle jsem to ted ve skriptech..identicka permutace je opravdu (i,j)(j,i)

, 2008/06/04 13:18

Pri skladani permutaci se sklada zprava. Takze kdyz f1°f2, tak se nejprve provede permutace f2, pak f1. Takze v tom uvedenem prikladu je ten vysledek vysledkem slozeni f2°f1 (rika se take f2 po f1).

, 2008/06/08 09:59

Ahoj, měl bych otázku ohledně parity permutací. V části vlastnosti permutací je uvedeno, že transpozice ve tvaru (r,r) se v rozkladu na transpozice neuvádějí. Nicméně v příkladu o kousek výše taková transpozice uvedena je a to (6,6). Není mi jasné, jak je to v tomto případě s paritou permutace. Zda se transpozice tvaru (r,r) berou při počítání parity v úvahu či nikoliv. Předem díky za osvětlení…

, 2008/06/09 00:31

zda sa, ze si nasiel chybu :) transpozicia je cyklus dlzky 2, co identicka permutacia (r,r) nie je…opravim to, dik

, 2008/06/12 22:03

Identické permutace se při zápisu cyklů vynechávájí a jsou sudé. Správně je f = (1,3,5,4,2) = (1,3)(3,5)(5,4)(4,2). Cyklus je lichý (parita -1), pokud má sudou délku → permutace (1,2,3,4) nebo (1,2) jsou liché. Transpozice je tedy lichá a má paritu -1. Z toho plyne, že permutace je sudá právě když se dá rozložit na sudý počet (lichých) transpozic (-1 * -1 = 1 → sudá permutace). Dále permutace je lichá pokud se dá rozložit na sudý počet lichých nezávislých cyklů, nemusíme tedy permutacy rozkládat na transpozice, abychom zjistili sudost/lichost.
Paritu permutace lze také vyjádřit jako (-1)^t, kde t je počet lichých cyklů.
Snad jsem to nenapsal moc nepochopitelně:)

, 2008/06/12 22:03

*permutacI

, 2008/06/13 21:00

Ja teda tu (6,6) zrusim, cerpal som z ceskej wikipedie a ako vidno, obcas tam pisu tiez bludy :) (mimo ineho je tam uvedene, ze tato permutacia je licha)
Uplne najjednoduchsie zistenie parity cyklu:
cyklus dlzky n → n-1 transpozíc (n-1 sude → suda, n-1 liche →licha)
Ak mame permutaciu rozlozenu na nezavisle cykly, pomocou tohto 'vzorceku' sa da prist na paritu velmi jednoducho..

, 2008/06/15 08:30

Hm, podľa mňa princípy exklúzie a inklúzie, ako aj princípy súčtu a súčinu by tam mať boli. Príde mi to tam dôležitejšie ako grupa permutácii.

, 2008/06/15 08:31

*byť mali :)

, 2008/06/15 09:50

Riadil som sa podla toho, ze princip inkluze a exkluze v zadani napisany nie je a v zadani pisomnych statnic to je, z coho som vyvodil, ze to z ustnych statnic vylucili :)
Ked tak to tam mozes doplnit…

, 2008/06/17 15:47

Doplnené.. Dúfam, že je to zrozumiteľné, príklady som si vymyslel, takže ak tam bude chyba, tak to please opravte. Ešte otázka, ako nahrám obrázok na server? Ten jeden čo tam mám sa mi ťahá z homu na aise.

, 2008/06/17 21:37

mam takovy pocit, ze je chyba v tom odstavci Skladani permutaci. tak jak jsou permutace f1 a f2 definovany, tak by myslim neslo provest f1 PO f2, ale pouze naopak.. nejprve f1 a pak f2, tedy f2 o f1..

, 2008/06/18 11:34

mas pravdu, opravim to

, 2009/01/30 21:32

Proč v otázce, která zní Elementární kombinatorika, jsou rozebírány vlastnosti a skládání permutací? Kdyť skládání zobrazení (permutací) nijak nesouvisí s kombinatorikou.

, 2009/06/11 10:50

Také jsem na to teď narazil. Skládání permutací patří do algebry a ne do kombinatoriky. Já bych to uplně vyhodil a přidal třeba variace, permutace a kombinace s opakováním a podobné záležitosti.

, 2009/06/11 10:53

Aha, ok, už to tam je, přehlédnul jsem to, omouvám se.

, 2009/06/07 01:00

opravil jsem všeobecný vzorec inkluze a exkluze, koeficient posledního členu je (-1)^(n-1), ne (-1)^n. na sk wiki je to špatně.

, 2009/06/07 22:08

To mi chcete říct, že si mám u státnic vymýšlet vlastní příklady (viz poznámku u příkladu na pravidlo součinu)?
Může mi to prosím někdo potvrdit/vyvrátit? (Přijde mi totiž dost ujetý..)

, 2009/06/09 13:31

pokud neumíš vymyslet příklad, tak tomu imho dost dobře nerozumíš

, 2009/06/16 20:18

Pridala som príklady na variácie s opakovaním, kombinácie s opakovaním a bez, hádam je to ok :D

, 2009/06/18 19:02

„Každá kombinácia k-tej triedy určuje k! variácií, preto môžeme vzorec na výpočet kombinácií odvodiť zo vzorcu na výpočet variácií.“

Podle mě je to tvrzení špatně. Kombinace určuje 1/k! variací a to je imho podstatný rozdíl!

přesněji..
Kombinace = variace, kdy nechceme rozlišovat počet možností, když prvky mají pouze jiné pořadí (k! - z definice permutace)…tedy Ck(n)= Vk(n)/k!

, 2009/06/30 12:54

Podle mě je to tvrzení dobře.
Každá kombinace k-té třídy určuje k! variací.
po dosazení definicí:
Každý neuspořádaný výběr k prvků určuje k! uspořádaných výběrů k prvků.
Čili na jeden neuspořádaný výběr (kombinaci) připadne k! uspořádaných (variací).
Variací je teda k!-krát víc, což odpovídá vzorci Ck(n)= Vk(n)/k!

You could leave a comment if you were logged in.
home/inf/ap2.txt · Poslední úprava: 2020/04/12 16:56 (upraveno mimo DokuWiki)
Nahoru
CC Attribution-Noncommercial-Share Alike 4.0 International
chimeric.de = chi`s home Valid CSS Driven by DokuWiki do yourself a favour and use a real browser - get firefox!! Recent changes RSS feed Valid XHTML 1.0